Prvý ročník festivalu „Na plný dych“ je úspešne za nami; pre niektorých veľmi úspešne, pre niektorých menej, ale predsa len v zdraví a v pohode. Okrem skutočnej vďaky ľuďom, ktorí na festivale doslova dreli niekoľko dní vkuse a spacifikovali aj rodinných príslušníkov, len aby pomohli organizátorom by
som rada spomenula a zaznamenala aj určité „pikošky“, ktoré sa na festivale udiali, milo, aj nemilo nás prekvapili. Menovať nebudem nikoho, ale verím, že sa tam každý nájde aj bez toho a urobí si vlastnú sebareflexiu. Streda 18/6, veľký začiatok príprav, 8 chlapcov s plnými silami nachystaní na zloženie prvého
kamiónu. Po ťažkej práci konečne obed, ktorý im mal dodať nové sily, ale omyl. Šéf partie s tovarom prvého kamiónu začal pokrikovať a naháňať ich do práce pri stavaní, aj keď to vôbec nebolo dohodnuté a takúto nebezpečnú prácu nemali absolútne robiť. Kiež by si toto prečítal aj majiteľ dotyčnej firmy a uvedomil si, že ak by sa niečo niekomu z tých chlapcov stalo, mal by asi pekné
problémy a minimálne výčitky svedomia. Po relatívne rýchlom obede bolo treba priniesť prvé pivné sety, zapožičané od okolitých obcí. 25 sľúbených pivných setov z jednej obce, 25 z druhej… na naše veľké prekvapenie (bohužiaľ), obe obce požičali iba po 10, to znamená, že sme sa dostali do sklzu 30 pivných setov. Pre priblíženie, za 1 pivný set bolo možné usadiť cca 8 ľudí; to znamená, sedenie pre 240 ľudí mínus. Našťastie sú aj ľudia, ktorí vedia pomôcť, aj keď vôbec netušia, kto ste. Po telefonáte s asistentkou starostu z inej obce, od ktorej sme sa pokúsili dodatočne vyžiadať aspoň dajaký počet lavičiek mi bolo oznámené, že pán starosta tej, ktorej obce je PN, ale že mu skúsi zatelefonovať a dá mi vedieť. Viete si predstaviť aký kameň mi odpadol zo srdca, keď asistentka zavolala do 30 minút naspäť a oznámila, že nám môžu pomôcť s 25 setmi? Napätie vystriedala radosť. Vďaka Bohu za
takýchto ľudí. Prišli mobilné WC a umývadlo, ktoré má poskytnúť kapacitu vody na 5400 umytí. Bohužiaľ, kľúče od WC nám nedodali a takisto v umývadle- žiadna voda, ale o tom až tesne pred začatím festivalu.
Pódium stojí, časť mobilného oplotenia je rozložená, takisto jeden veľký stan + 6 menších pagôd. Eufória zaliala všetkých prítomných. Počas noci sa ešte dolaďovalo osvetlenie na pódiu, šplhanie sa po ťažkej kovovej konštrukcii by dala zabrať nejednému horolezcovi, ale vďaka kondičke a taktiež logike našich chlapcov sa to nakoniec o druhej hodine ráno podarilo. Celodenná únava, stres a nedostatok odpočinku sa podpísala na tom, že po pár euforických štamprlíkoch to zopár jedincov nezvládlo a na stráženie nočného areálu zostal 1 chlapec zo 4. Našťastie sa nikomu nič nestalo, nič nezmizlo a vo štvrtok ráno sa mohlo pokračovať v prípravách. Prišiel druhý stan, ktorý postavili
robotníci poskytnutí obcami. Naši chlapci si urobili celodennú exkurziu okolitých obcí a nakladali lavičky do nákladného auta, zapožičaného od jedného z našich štedrých sponzorov. Do areálu festivalu sa vrátili takmer až o 18.00 hodine večer, kde ich čakal vychladený rezeň zo zemiakmi a s polievkou. Bohužiaľ, skôr sa naobedovať nestihli. Po zopár hltoch bolo treba rozkladať
a rozmiestňovať lavičky. Tu už boli nastúpené aj pomáhačky, ktoré utierali stoly, orážali vstupenky, jednotlivé náramky na ruku, strihali lístky na jedlo a robili mnohé ďalšie úslužné práce, ktoré by sa inak nestihli. A nastáva ďalší problém, prvé skúšobné zapojenie osvetlenia na elektrocentrálu…. aaaaaaaaaa nejde to. Ani skúsení elektrikári si nevedeli dať rady so zapojením a nastavením. A tu opäť, ľudia, ktorí stoja za to; pán, ktorý pracuje v elektrárňach a pozná človeka z Moravského Lieskového, ktorý tiež pracuje v elektrárni, telefonuje o jedenástej večer či by nemohol prísť a poradiť. Prišiel. Na chybu sa prišlo, avšak elektrika stále nefunguje. Sklamaní a nešťastní, ideme spať, uvidíme čo v piatok ráno. V piatok, skorý budíček, nákup nových predlžovačiek, káblov, svietidiel a ďalšej potrebnej techniky. O jedenástej hodine pred poludním dostávam telefonátfunguje to. Toľkú úľavu ste nezažili čo ja v tom momente. Po príchode na festivalové miesto začína
atmosféra hustnúť, ukradnutý čas pri elektrike sa podpísal na nedostatku potrebného času pri príprave gulášu a výčapov. Organizátori cateringu , ktorí boli zároveň aj elektrikári, a logisti pobehovali hore-dolu a uvedomovali si nedostatok času. Prišli kvety na pódium, rozkladali sa ešte dodatočné pivné sety, vylepovali sa bilteny a reklamné tabule sponzorov. Zrazu správa- nemáme
cisternu s pitnou vodou. Bola dohodnutá na piatok, na 10. hodinu ráno. S dvojhodinovým sklzom sa ide pre cisternu, avšak tú nám nevydali, vraj máme na to slabé auto. Zháňame väčšie- niet kde. Potom nápad, skúsime hasičské auto. Ochotní hasiči súhlasili. Vycestovali do NM, zapojili cisternu priviezli na festival, avšak ďalšie zistenie- cisterna je bez vody. frown – emotikon Tak opäť spiatočka do Moravského Lieskového a napojiť cisternu na hydrant. O pol hodiny je cisterna na mieste. Snáď sa už nič neskomplikuje. Omyl- mobilné umývadlo, ktoré má kapacitu na 5400 umytí nie je naplnené vodou a to cca 1,5 hodiny pred začatím festivalu. Umývadlo sa naložilo a doviezlo k zdroju vody cca 1,5 km od festivalu. Pri napĺňaní sa zistilo, že voda vyteká cez otvory, na ktoré nám dodávateľ neposkytol štuple. Čo teraz, ako sa umývadlo naplní? Vytiahli sme korkové štuple z vinného súdka , orezali, zaštuplovali, umývadlo naplnili a doviezli na fest. Skladať z vozíka umývadlo naplnené vodou, asi s hmotnosťou 700 kilov nie je žiadna sranda. Uvedomil si to aj jeden z našich chlapcov, keď sa mu pri
skladaní zošmyklo na nohu . Návštevníci pomaly prichádzajú, areál sa pomaly zapĺňa. Aj napriek nepriaznivému počasiu, ľudia prichádzajú; aj napriek problémom, s ktorými sme sa nečakane stretli, o 17.00 začíname slávnostným otvorením festivalu a moderátor pozýva na pódium hlavného organizátora a politicky činného človeka, kt. preberá záštitu nad festivalom. Prvé tóny kapely otvárajú hudobný festival. Piatková účasť na festivale prekonala predpokladané čísla, čo nám dodalo optimizmu a dobrej nálady a zahnalo únavu, ktorú sme cítili po niekoľkých dňoch tvrdej práce. Všetko prebieha výborne, návštevníci vypadajú byť spokojní, chvália si aj guláš, pivo aj celkové jedlo. Z výčapov nám hlásia menšie organizačné problémy, ktoré sa však za chodu festivalu pomaly
odstraňujú. Po odohratí festivalu dostáva každá kapela zdobenú fľašku v tvare trúbky s logom festivalu a názvami účinkujúcich kapiel, ďakovný list a speváčky krásne kytičky od sponzora. Odohratím posledných tónov piatkového večera si odfukujeme a tešíme sa, že prvý štartovný deň máme za sebou. Pri úspešnej piatkovej účasti prichádza optimistický predpoklad, že sobota bude mať ešte väčšiu návštevnosť. Sobota ráno, prichádza tím ľudí, zrazu niet čo robiť všetko je takmer pripravené z piatku, len mierne upratovanie, utieranie stolov od piatkového dažďa, zozbieranie odpadkov a čakanie na 15.00 hodinu, kedy má začať hlavný deň dvojdňového festivalu. 14.45, návštevníci chodia pomenej. Eufória z predošlého dňa trošku upadá. O 15.05 začína hrať prvá kapela. O slávnostné otvorenie festivalu sa stará hlavný organizátor tento krát s najvyšším predstaviteľom obce. Ľudia prichádzajú, ale nie v počte, aký bol predpokladaný. Striedavé počasie nám vôbec nehrá do karát. Celková účasť je takmer o polovicu menšia, než predpokladaná, smutné tváre organizátorov snáď neprezradili návštevníkom mierne sklamanie. Aj napriek tomu, krátky
prieskum mienky ukázal, že tí, ktorí sa festivalu zúčastnili boli prekvapení a spokojní s celkovým priebehom a užili si atmosféru festivalu na plný dych, presne tak ako si organizátori želali. Ešte zopár pikošiek na záver, ktoré sme nečakali. Najlepšie „hlášky“ festivalu padali pri vstupnom, kde sa objavilo zopár licitátorov, ktorí sa snažili vykšeftovať nižšie vstupné. Frázy ako „my ideme iba na 2 hodiny, nedalo by sa zaplatiť menej?“ alebo „to ešte stále vyberáte vstupné, takto neskoro?“ (Podotýkam, že bolo 5 hodín a práve hrala druhá kapela z piatich). A nehovorím o istej dáme, ktorá sa vyjadrila, že „toľko nedá“ a zostala stáť pred mobilným oplotením, zatiaľ čo poslala dieťa do areálu,
aby mohlo využiť bezplatné výhody pre deti. Ďalší výmyselníci oznámili pri vstupnom, že oni platiť nebudú, lebo že sú majiteľmi pozemku a len prechádzajú na hríby a taktiež stála za úsmev fráza- „ ja si idem iba kúpiť pivo“. Okrem týchto úsmevných udalostí sme si zažili aj tzv. „mission impossible“,
kde sa jeden návštevník, aj s partnerkou predierali cez kríky, aby si nemuseli zaplatiť vstupné. Okrem iného nás aj prekvapila aj nemenovaná platená služba, ktorá si za lístky venované zadarmo na občerstvenie s označením pivo/ limo prišla do výčapu „nakúpiť“ tvrdý alkohol, aby si ho mohli vypiť
po skončení služby. Pri takýchto situáciách nebolo možné sa rozhodnúť či sa treba smiať alebo byť smutný. Posúďte sami. Na druhej strane nás pozdvihli ľudia, ktorí sami prišli a oznámili nám, že by sa radi podieľali ako partneri na budúcom ročníku, lebo sa im festival veľmi páčil. Taktiež sponzori
a partneri, ktorí chceli dodatočne prispieť vyššou sumou alebo nemenovaný pán, ktorý nechal privstupnom obnos financií ako dodatočný sponzor, alebo ľudia, ktorí zaplatili za vstupné dokonca viac, než bola stanovená hodnota, len aby vyjadrili svoju vďaku a obdiv. Aj napriek tomu že akcia z pohľadu
organizátorov nedopadla podľa očakávania, návštevníci naopak boli veľmi spokojní. Najdôležitejšie je, že objednané služby, ktoré sa mali starať o bezpečnosť a zdravie návštevníkov nemuseli zasahovať.
Hlavné dni festivalu, piatok a sobota, boli jediné dni za posledný mesiac, kedy bola skutočne zima nielen počas noci, ale aj počas dňa. Dni pred tým, aj potom boli krásne, slnečné a teplé. To nám iba dokazuje, akí sme pred Bohom skutočne malinkí a že čokoľvek človek robí, nedokáže ovplyvniť
všetko. Môže sa iba snažiť na viac ako 100% a dúfať, že mu budú nebesia priať. Na záver je skutočne potrebné poďakovať tým všetkým ľuďom, ktorí venovali minimálne 5 dní svojho osobného času na to, aby tento festival mohol vypadať tak ako vypadal. „Vďaka“ nižšej účasti si organizátori nemohli dovoliť odmeniť týchto ľudí, pretože do festivalu okrem príspevkov od štedrých sponzorov venovali aj svoje vlastné našetrené financie a nebolo možné nájsť žiadne iné finančné zdroje. Avšak v mene organizátorov, môžem prehlásiť, že títo ľudia odmenení budú, aj keď možno za neskorší čas. Nech žije „Na plný dych“ 2015!

PS: táto krátka reflexia nemá v žiadnom prípade za účel nikoho uraziť. Cieľom je podeliť sa sosituáciami, s ktorými sme sa pri prvom ročníku stretli a ktoré je možno zlepšiť pri ďalšom ročníku.